Vraj teda...
Lebo brúsením nervov sa stávate odolnejším voči ostatným
negatívnym javom prostredia.
Takže tak dako by to malo fungovať aj
s minulovíkendovým výletom do Nemecka v zostave ja a moji
dvaja rodičia.
Prvé poučenie z cesty – vždy keď niekam cestujete,
vytlačte si mapu. GPS síce vie čo robí, ale keď vy neviete čo s GPS robíte, môže vás to krásne potočiť o 2 hodiny viac obklukou okolo diaľníc cez lesy
a polia, v naivnej predstave, že ide o najkratšiu a najrýchlejšiu
cestu.
Druhé poučenie – nikdy bez notebooku na viac ako 1.dňový
výlet s rodičmi. Vy ste to možno vedeli už skôr, teraz to konečne viem aj
ja. Kecať s 70-ročným barmanom, ktorý ledva láme základy angličtiny môže
mať v sebe istú dávku dobrodružstva, no generačná piepasť nepustí.
Tretie poučenie – pozor na zdanlivo teplo pôsobiacich
cudzincov. Môžete skončiť nemilo adresovaný nevhodnými narážkami, vysoké riziko
straty vzduchu v pľúcach od šoku z prekvapenia.
Bývali sme v malom mestečku obklopenom hradbami. Vekový rozdiel obyvateľov a turistov sa pohyboval v rozmedzí 60 až 100 rokov.
Staršie už boli len hradby, tak aspoň tie som sa
podujala preskúmať.
Aby som však stále len nenadávala, treba povedať, že
tamojšia kuchyňa i napriek na slovenské pomery vysokej cene, stojí skutočne
za to.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára