pondelok 15. septembra 2014

V tieni mafie

Kde bolo tam bolo, bola Sima, v práci a škole sa nudila, tak furt čítala.
Tak som si povedala, že vás obohatím o knižný titulok, ktorý stojí za pozornosť a prebdené noci.


Príbeh o spletitých životných cestách troch ľudí, ktorí pri sebe vyrastali. Doslova v tieni mafie, ktorá siaha až do najvyšších kruhov a dopadá na ich životy. Opisuje kruté a krvavé praktiky výpalníctva, pornografie, obchodu s bielym mäsom a korupcie.
Postupne odhaľuje mechanizmus fungovania celej spoločnosti i mafiánskej rodiny.  
No je to aj kniha o krehkosti osobnosti, presvedčenia, odhodlania, výchovy a tenkej hranici medzi rozlišovaním dobra a zla. Lebo ani dobro, ani zlo neexistuje...

Non omnia possumus omnes – Nie všetci môžeme všetko

Jeden z mnoha latinských výrokov, ktoré bol Michal prinútený naučiť sa na škole naspamäť. Ako primátor mohol všetko. Niektorí však prekročili hranicu. Nie všetci mohli. On neodpúšťa. Robí to pre ľudí. Pre lepší život v Ružomberku... pre lepší svet.


Kniha je veľmi prepracovaná a plná prekvapivých momentov. Dokonca aj po jej dočítaní budete ešte chvíľu pozerať na stenu s otvorenými ústami a zatajeným dychom. Majstrovské dielo slovenského autora Jozefa Kariku.

















pondelok 1. septembra 2014

Naše MHD milované

Musím sa vám zdôveriť so zdanlivo nevyriešiteľným problémom v Nitre.
Mnohým ľuďom to určite príde ako malichernosť, no práve maličkosti sú chýbajúce puzzle, ktoré robia náš život takým, aký je.
Chladné, upršané počasie, ktoré pomaly ani dáždnik nezvláda, je od septembra chlebom našim každodenným. Kto si nekúpi dobrú bundu alebo sa dostatočne rýchlo nevie schovávať, zmokne.

Nezodpovedanou otázkou mi však už nejaký ten piatok zostáva, prečo musia moknúť ľudia, ktorí stoja na konečnej zastávke, keď majú pred sebou zaparkovaný autobus.
Má vo zvyku zostať naštartovaný a milý pán vodič si v suchu sedká na mieste a číta noviny.
V kritických prípadoch fajčí cigaretku, veď snáď nepôjde von do toho psieho počasia.
Poznáte naše MHD-čky. Prídete skoro, stojíte tri dni, prídete na čas a po autobuse zostanú len vyjazdené koľaje.
A tak babky, dedkovia, študenti či ostatní dospelí ľudia vystávajú pred autobusom zmáčaný silným lejakom, nejakými krúpkami, snehom či prudkým severným vetrom.
Ten je božský hlavne v zimných mesiacoch.
A pán autobusár sa na nás škerí z druhej strany dverí.

































Beloved Veolia...oh no, Arriva...why the fuck...why?